Lymská borelióza je ochorenie zvierat prenosné na človeka ( zoonóza ). Pôvodcom je baktéria spirochéta Borrelia burgdorferi. Jej rezervárom v prírode sú rôzne druhy cicavcov, najmä hlodavce, jeleň a vtáci. Prenášačom sú kliešte v našich podmienkach kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Je to najrozšírenejšie ochorenie na svete prenášané kliešťami na človeka. U človeka sa prejavuje širokým spektrom klinických príznakov postihujúcich kĺby končatín, srdce, nervovú sústavu atď. O chorobe a jej priebehu sme hovorili už v nultom čísle nášho časopisu (r.1996) v článku “ Pozor na lymskú chorobu a jej prenášaca ”. Keďže lymská choroba postihuje nielen človeka, ale aj niektoré domáce zvieratá, ako kone, kravy, ovce, mačky a psy, rozhodli sme sa k tejto téme vrátiť a povedať si tentoraz čosi o význame ochorenia u psov.

        Zistenie, že Borelia burgdorferi vyvoláva ochorenie aj u psov, sa datuje už od r. 1984. Dôvod , prečo sa ňou vedci zaoberajú až dnes, je ten, že boreliová infekcia psov najčastejšie prebieha bez zjavných príznakov ochorenia a možno ju dokázať len prítomnosťou protilátok. Údaje z rôznych krajín ukazujú značné rozšírenie boreliózy psov najmä v USA, kde sa séropozitivita psov v niektorých endemických oblastiach lymskej boreliózy pohybuje u navonok zdravých zvierat medzi 24 - 53 %, ale u zjavne chorých jedincov až vyše 90 % . V Japonsku sa udáva u klinicky zdravých psov v teréne s výskytom kliešťov ich séropozitivita 18,5 - 27 %. V Európe sú k dispozícii údaje zo Švajčiarska ( 10,1 % ), Dánska ( l6,l %),Francúzska (6,55 %) a Nemecka ( 35,5 %). Na Slovensku je lymská choroba rozšírená v oblastiach s hojným výskytom kliešťa obyčajného, u domácich zvierat a najmä u psov sa však sústavne neeviduje. K dispozíciíi sú uverejnené údaje len z košickej aglomerácie, kde v r. 1993-95 pracovníci Parazitologického ústavu SAV a Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach zistili vyše 20 % séropozitívnych jedincov, z ktorých najviac, až 40 % bolo psov poľovných plemien. Pes, okrem iných zvierat (hlodavce), sa považuje za rezervár borélií, ktoré môžu počas cirkulácie v jeho krvi nakaziť cicajúce neinfekčné kliešte. Pes môže jednak zaniesť nakazené kliešte do obydlia človeka a tak ho priamo cicaním krvi nakaziť, alebo sa môže nakaziť aj pri ich neopatrnom odstraňovaní zo psa.
 

 

        Pre vznik boreliózy u psa neexistuje predispozícia plemien. Infekcia závisí len od jeho expozície k infekčným kliešťom, prípadne aj od kontaktu s nakazeným psom, napr. v koterci, kde nakazený pes môže, ako bolo aj pokusne dokázané, vylučovať borélie močom a nakaziť tak ďalšie zvieratá. K častejšej infekcii v prírode dochádza u mladých jedincov a u samcov, ktorí sú priestorovo aktívnejšie ako samice a staršie psy.

        Lymská borelióza postihuje organizmus psa citeľne a neliečené ochorenie ohrozuje priamo jeho život. Ochorenie začína náhle , hlavnými klinickými príznakmi sú bolesti, opuchy, zápaly kĺbov končatín s prejavmi striedavého krívania, horúčka, nechutenstvo, malátnosť, letargia, depresia a nekoordinovanosť pohybov. Zdurenie a zápaly lymfatických uzlín v zákolennej jamke a za lopatkou sú časté. Erytém, pomerne častý u ľudí je zriedkavý. Neliečené ochorenie môže prejsť do perzistentnej infekcie, keď je postihnutý centrálny nervový systém, čo sa prejavuje silnou dráždivosťou, zmenou chovania, stratou orientácie, nachýlením hlavy, odporom k pohybu, zvracaním, kŕčmi atď. Kĺby končatín sú “ horúce ” , bolestivé hlavne pri manipulácii, krívanie sa opakuje. Ďalej je priamo postihnuté srdce ( úplná predsieňová a komorová blokáda ) a obličky ( glomerulonefritída - urémia, hematúria a proteinúria ). Pridružujú sa aj očné ochorenia - očné lézie, konjuktivitída, chorioretinitída, hemorhágie na sietnici, uveitída atď. Príznaky ochorenia pretrvávajú aj vyše roka. Spirochéty sa pravdepodobne usadia v organizme v spojovacom tkanive, ktoré je pre ne akýmsi azylom, útočiskom, kde sú chranené proti antibiotikám a proti imunitnému systému hostiteľa. Klinicky spadá ochorenie do obdobia najväčšieho výskytu kliešťov na jar a v lete.
 

Skúsenosti z USA  V USA došlo za 10 rokov (od roku 1982 do roku 1992) k 100% nárastu počtu zistených ochorení. V roku 1992 zistili 100 000 prípadov infikovaných kliešťom. Lymská borelióza je tu považovaná za najrýchlejšie sa rozširujúcu infekčnú chorobu (okrem AIDS). Vedci sa domnievajú, že psy sú 6 až 10- krát viac napádané touto infekcioui než ľudia.
Výskyt lymskej boreliózy v USA v r. 1985	Expanzia ochorenia v USA v súčasnosti

        Diagnóza lymskej boreliózy sa stanovuje na základe súhrnu prejavov klinických známok ochorenia, vylúčenia iných chorôb, príslušných laboratórnych testov (protilátky, biochemické výsledky), reakcie na liečbu antibiotikami a zistenia expozície psa k možnej infekcii spirochétami (prítomnosť v lokalite s výskytom kliešťov). Za veľmi dôležité sa považuje testovanie protilátok, nakoľko ich zistenie môže byť dôkazom o prítomnosti patogéna aj u psov nejaviacich zjavné známky ochorenia. Odkrytie boreliovej nákazy u psa je dôležité nielen vzhľadom na jeho terapiu, ale aj preto, že spoľahlivo ukazuje na prítomnosť patogéna v skúmanej oblasti.

        Najvhodnejším objektom pre tieto testy sú túlavé psi. Sú kliešťami prenášanej nákaze najviac vystavené, pretože kliešte , ktoré ich napádajú, nik neodstraňuje, a tým sa u nich zvyšuje možnosť prenosu borélií z kliešťov.
 
 

        Liečba lymskej boreliózy u psov sa začína až po objavení sa klinických známok ochorenia. Podávajú sa širokospektrálne antibiotiká, ktoré sú efektívne najmä v počiatočnom štádiu infekcie. Najčastejšie sa ordinuje tetracyklín - 22 mg/kg 3 x denne po dobu 14 dní ; klinické zlepšenie sa dostaví po 3 - 4 dňoch a príznaky vymiznú po 7 dňoch. Iné bežné antibiotiká, ako napr.chloramfenikol, doxycyklín a iné sú tiež efektívne.
 
 

1. Terénu, kde sa kliešte vyskytujú,sa treba vyhýbať.
2. Po návrate z prírody psa ihneď očistiť od kliešťov. Neprichytené kliešte vyčesať, cicajúce odstrániť, najlepšie pinzetou vykývaním do strán a priamym ťahom.
3. Používať špeciálny protikliešťový golier.
4. Vysekať kríky a vykosiť trávu pri dome, kde sa pes najviac zdržiava (urobiť areál nehostinným pre kliešte a ich hostiteľov, napr. hlodavcov).
5. Ošetriť takéto lokality repelentami, insekticídami obsahujúcimi napr. permethrín.
6. Psy prichádzajúce stále do styku s kliešťami očkovať vakcínou proti psej borelióze. Takáto vakcína : Borrelia burgdorferi-bacterin ( Fort Dodge Laboratories, Lyme Vax ^R/ sa vyrába v USA a je v dostatočnom množstve k dispozícii aj u nás. Odporúča sa očkovať zdravé psy, staré l2 aj viac týždňov. Režim : 2 dávky po l ml do svalov v 2 - 3 - týždennom intervale. Štence mladšie ako l2 týždňov možno vakcínovať každé 2 - 3 týždne do l2 - týždňového veku. Ďalej sa odporúča psy revakcínovať raz do roka jednou dávkou. Vakcína je vysoko účinná, psy ňou možno očkovať už v čase pre expozíciou ku kliešťom, ako aj psy séropozitívne.